List z Baraky, Dec. 2020 

Milí naši,

ozývame sa tesne pred tým, ako sa po viac ako troch intenzívne prežitých mesiacoch, plných dobrodružstiev, ale aj povinností, na nejaký čas rozdelíme a vrátime sa každý na miesto, z ktorého sme sem plní očakávania prvý deň prišli.

Posledne ste o nás počuli, či skôr čítali, v súvislosti s testovaním. Tomu sa nevyhneme ani tentokrát. Vďaka rešpektovaniu všetkých, či už vládnych alebo našich interných nariadení, vám dnes môžeme s radosťou napísať, že každý absolvovaný test, nielen pri celoplošnom testovaní, bol negatívny. Snáď vás neprekvapí, že ani my sme sa nevyhli napätiu, ktoré spôsobuje celá korona situácia. Každý z nás musel pred sprísnením opatrení znovu prehodnotiť náš ročný záväzok, pričom jeden z nás sa rozhodol vrátiť späť k svojej rodine. My ostatní sme pokračovali v prísnom režime, ktorí sme zatiaľ zvládli epidemiologicky aj vzťahovo, na čom má nemalý podiel naša “hlavná hygienička” Paula a jej “pandemická komisia”.

V novembri sme spolu strávili príjemný víkend v Studienke, ktorý bol pre nás, Petržalských smrteľníkov, aj tak trochu dobrodružstvom. Okrem pohrávania sa s miestnou divočinou (ktorú reprezentoval kocúr, menom Svätopluk), spílenia zoschnutého stromu a ranného výstupu na hrad, sme trávili čas oddychom, prechádzkami, rozprávaním sa a “len tak” bytím.

Okrem spoločných raňajok (pondelok – piatok) a večerí (utorok a štvrtok) máme vždy možnosť v spoločných priestoroch stretnúť učiacich  sa, variacich si, či kávičkujúcich si ľudí. Keď sme sa spýtali, čo im bude chýbať počas vianočných prázdnin, Hanka (odfotografovaná na hrade pri východe slnka, hľadiac na svoju  budúcnosť) povedala: “ Bude mi chýbať kontakt s ľuďmi a ranné vstávanie o 6:55.”

Klára (tiež odfotografovaná pri zamýšľaní sa nad budúcnosťou) povedala: “Baraka mi veľmi chýbať nebude, keďže si jej časť beriem so sebou.” Je to tak. Dvaja členovia Baraky budú tráviť vianočné chvíle s Klárou a jej rodinou. Patrik (demonštrujúc svoje architektonické lego zdatnosti) povedal, že mu bude chýbať možnosť stretávania sa s ľuďmi, ktorú mu Baraka  ponúka. Je to pocit viacerých z nás – intenzita spoločného lockdownu nás nielen zblížila, ale aj ovplyvnila ako jednotlivcov.

Vďaka Barake sa stávame ľudskejšími a vnímavejšími na potreby iných. Učí nás to nielen samotné bytie v komunite, ale aj naša participácia na projektoch.

Spolu s Nota Bene a CB Kaplnka sme sa rozhodli pomôcť vytvoriť zbierku potravín a hygienických pomôcok pre ľudí bez domova. Okrem toho sme
pripravili zopár balíčkov s chlebíčkami a sladkosťami pre Komunitu sv. Egídia, kam sme si dokonca aj v jeden spoločný večer vyrazili. Aj toto sú príležitosti, kedy sme si mohli znovu uvedomiť, že nechceme, aby Baraka znamenala požehnanie len formálne.

Poslednú vec, ktorú by sme chceli spomenúť, je Akadémia veľkých diel, ktorá je súčasťou našich spoločných večerov. Každý mesiac je našou úlohou sa viac zahĺbiť do veľkých diel z oblastí hudby, poviedok či obrazov. Fotografia vedľa zachytáva moment, kedy sme sa pokúšali stať sa Rembrandtovou maľbou – Návrat márnotratného syna. Síce je pravda, že večer začal takouto pankáčinou, ale skončil pri diskusii o podstate milosti a odpustenia.

Prajeme Vám pokojné sviatky, prijímajúce nielen radosti ale aj ťažkosti, ktoré tento rok so sebou priniesol.

S láskou, Baraka.